Kategórie
Domov

Jumping Joe nie je biznis plán. Chceme zvíťaziť nad dobou, v ktorej tolerujeme pasivitu detí

Náhody vraj neexistujú a všetko je tak, ako má byť. Dve otrepané frázy, ktoré však v mojom živote platia na sto percent. Pred 8 rokmi som sa ako typický tvrdohlavý chlap vydal na dobrodružnú cestu. Smer mi dodnes ukazujú moje deti.

Značka Jumping Joe nevznikla ako biznis plán. V roku 2011 som bol radový rodič úspešnej krasokorčuliarky Zoji, ktorá sa poctivou prácou stala majsterkou Slovenska. Bol to prílev obrovskej motivácie a chuti napredovať. Namiesto podpory sme sa však dočkali zákazu trénovať. Urobil som všetko preto, aby to na jej psychickú pohodu, ktorá je pri športe veľmi dôležitá, nemalo žiadny vplyv. A tak som jej tréningový proces začal zabezpečovať vo vlastnej réžii. Ľadovú plochu sme ale nevyužívali celú, polovicu sme preto začali prenajímať, čo mi aspoň čiastočne pokrylo náklady. Tak vzniklo občianske združenie Jumping Joe.

Nie príliš príjemné obdobie však vystriedalo ešte nepríjemnejšie. Klub, do ktorého Zojka patrila, jej neumožnil súťažiť. Vysvetliť malému dievčatku, prečo sa nemôže zúčastniť súťaži, napriek tomu, že na sebe tvrdo pracuje, bolo náročné. Moja cieľavedomá povaha a láska k dcére mi nedovolili zmieriť sa s nepriaznivou situáciou. V roku 2012 som založil športový  klub Jumping Joe Slovakia, aby sa moja dcéra Zojka mohla opäť zúčastňovať súťažiť. Po Zojke sa k nám pridali aj ďalšie deti z našich kurzov úspešne reprezentovať náš klub JJ SVK, úspech sa dostavil v podobe novej majsterky Slovenska, ktorá bola odchovaná v našom klube. Ľuďom, ktorí nám kládli polená pod nohy, sa dnes, paradoxne, vďaka nám darí oveľa lepšie…

Do Bratislavy sme vrátili pohyb na ľade, ani jedna sezóna nie je déjà vu

Z Jumping Joe sa stal piaty člen našej rodiny. Manželka Zuzana absolvovala trénerský kurz a dnes vedie spolu s ostatnými trénermi naše kurzy pre deti. Žijeme tým sedem dní v týždni a do diania postupne zapájame aj mladšiu dcéru Sárku.

Za roky organizovania kurzov pre školy, škôlky, rodiny či zdravotne znevýhodnených, sme načerpali obrovské množstvo skúseností a vedomostí, ktoré nám dávajú mandát na šírenie dôležitej osvety a upozorňovanie na mnohé nedostatky. Rukami nám prešli tisícky detí. Sme, žiaľ, svedkami toho, že deti sú z roka na rok v horšej fyzickej kondícii, sú menej ohybné a menej vládzu. Stáva sa, že sme preto často nútení upravovať program prvých hodín. Korčuľovanie je totiž spolu s gymnastikou najvhodnejším športom na koordináciu, a tieto problémy nekompromisne odhaľuje.

Všeobecná pohybová príprava je pritom nesmierne dôležitá už v ranom veku. Vo veku  4 až 6 rokov sa vyvíja motorika dieťaťa najviac. Ak nemá v tomto čase dostatok pohybu, premárnime dôležitý čas, ktorý nikdy nevrátime. Cítime povinnosť vykričať do sveta, že situácia je alarmujúca a ak nezmeníme prístup, dopadneme veľmi zle. Deti dnes nevedia skákať cez švihadlo, urobiť drep či kotúľ. Majú stiahnuté šľachy, trpia kĺby. Moja generácia bola celý deň v pohybe. Dnes deti viac sedia ako chodia.

Je čas zamyslieť sa, čo s tým všetkým budeme robiť. Čo vyrastie z našich z detí? Nedá sa poprieť, že ich mentálna a fyzická stránka idú ruka v ruke. Šport predsa poskytuje deťom nenahraditeľné benefity, ktoré formujú ich správanie a povahové vlastnosti na celý život. Keď môžeme investovať milióny do automatizácie a robotizácie, ktoré dnes hýbu svetom, nemôžeme viac investovať do rozhýbania a správneho nasmerovania našich detí? Aj to je vklad do úspešnej budúcnosti krajiny.         O pár týždňov sa vraciam za vami do ulíc s petíciou Nové Mesto v pohybe. So zbieraním podpisov som začal vlani na jeseň. Za celý čas som sa nestretol s negatívnou reakciou. Aj preto som sa rozhodol, že svoje myšlienky budem šíriť aj písaním blogov. Už teraz sa teším na všetky vaše reakcie.